Le Forum des Arpitans
Vous souhaitez réagir à ce message ? Créez un compte en quelques clics ou connectez-vous pour continuer.
Le Forum des Arpitans

Espace d'échanges des régions de l'Arpitanie
 
AccueilAccueil  RechercherRechercher  Dernières imagesDernières images  S'enregistrerS'enregistrer  Connexion  
Le Deal du moment : -20%
Ecran PC GIGABYTE 28″ LED M28U 4K ( IPS, 1 ms, ...
Voir le deal
399 €

 

 Lô fyanchàs

Aller en bas 
4 participants
AuteurMessage
Sablelon
Tojhor la gola uvèrta
Tojhor la gola uvèrta
Sablelon


Masculin Nombre de messages : 62
Age : 37
Vellâjo/Lieu : Meux, Wallonie
Lengoua : francês, ina brèza de wallon, italyin, de neerlandês, d'anglês, latin
Date d'inscription : 31/05/2008

Lô fyanchàs Empty
MessageSujet: Lô fyanchàs   Lô fyanchàs EmptyDim 14 Juin 2009 - 16:49

Citation :
Lô fyanchàs. Istwéra milanéza du XVIImo siéklyo.
Alessandro MANZONI


INTRODUKCHON

L’Istwéra sè pu vrémê défini onna guêra kontro l’Tin, paskè, l'êlevêê dé mans lôz ans dont al a fé non hlamê sé praiznîre, ma mémo pè parlâ dinse d’kadâvro, èl lé rapale à la vyâ, ê fâ revu è lé rinzhe onko na vôrta ê batalye. Mé, kmè lôz fameû shanpyons kè ên onna tâla Karîre fon mèsson d’Palme è d’Lorîs inpeûrton tan lamê lé dépolye dè plyè brâve è dè plyè brilyête, êbômêê dè leur ankro léz Êtrepraisse dé Prinsos è Potintàs, & dè zhêês d’kalitâ, & brodêê d’l’éguilye tan délyà d’l’èspri lô fis d’oo & dè swé kè feûrmon on brocart sin fin d’Akchon gloryeûze, é n’è pouê parmètu à ma fèblyèssa d’s’élèvâ à stèz idé & à tan kajouheul sublyimitâ, ên alêê rôdâ à lô Labirinto d’mèné Politike & ê shans yeu rzonne l’Orikhalke ; sinyo k’èyêê avu konsanse d’fé mémorâblyos, d’m'émoustyé à léssé ê mémwêra à la Postéritâ (byê k’é sayon arevâ à zhêê mékanike è zhêê pouvre) pè l’Kontyo du fin sinséro é véritâblyo, u ptou l’réssi kè d’vé ê fére. Yeu on varà, byê kè su on étrai Téâtro, d’fatale Trajédie plinna d’oreu, è d’Séne d’onne gran kruôtâ, avwé d’intèrmédos d’Êtrepraisse vartueûze è d’bontâ lanlika, konbatêê léz opèrachon dyâbolike.
È la vrètâ, konsidèrêê kè nutro klyimàs son dzo l’êpiro du Rai katoliko nutron sènyeur, sti Sèlwà kè se kashe zhamé ; & k’indsu d’leu, d’on Éklyà réflyéshi, tin tâla onna Lnâ sêê dékrai, résplindai l’Batalyeu dè nôblya Linyà kè pro tempore raprézinte, mè kè lô fran ogusto Sénateus, tâlo léz Étailye fikse, & lôz âtro vènèrâblyo Majistràs, tâlo lé Plyanéte varkwinêê, kè répêdon ê tôt êdrais, vènyêê dinse à formâ on fran nôblyo Sé ; on n’truve pouê pè kint âtra kôza on lé varè mwâ ên on Êfér d’aktos sonbro, d’malisse, & d’abwijon, kè s’von multipliyêê pè d’man tèmèrére, kè pèr âr è maneûvres dyâboliko ; vyu ke l’uminna malisse sarè pâ sufire à rézistâ à tan d’Batalyeus, kè êplyoyon l’ju d’Argus & l’bré d’Briarée à uvrâ pè l’profi du publiko.
Pisk’adé ékrizêê st’Istwéra admnyouà du tin d’ma vêrda saizon, è byê kè l'grou du mwé d’slo kè yu raprézinton leu rôlo ayon léchà l’Téàtro du Mondo & payà leu tribu à lé Parque, sê adè d’ê kaizrai, in dinya rèvèranse, l’non, à savai chô d’leu Rassa, è farai de mémo d’lôz êdrais, indikêê kè leu situachon generaliter ; & nyon sarô trovâ partye kâk inparfèkchon à mon Réssi, u difeûrmitâ à ma grossîra Uvra, à mouin kè sti Kritiko sayéze omo du to sêê Filozofi ; & kant à slo èspèrimintêês è savans ên lyai, é varon byê kè rê ne fâ fotâ à la sostansse du dè Réssi ; pask’étêê chûza tro klyâra è kè nyon sarô niyî, kè l’nons n’son rê âtro kè fran pur aksidans...


Mé, kan kè d’arai prê pinna hérôïca dè transkrire st’istwéra dè sti manuskri plê d’très è tot lavashu, è kè dè l’arai, kmè on di, fé vai la lemîre ; y arà tou kâkon pè prêdre pinna d’lo lire tan k’à bè ? »
Sti doto, né du mâ kè d’avou à déchifrâ l’barbolyazho kè chuivai l’mo « aksidans », m’fi ptâ d’koûté ma kopyà, è pêssâ mé sèryeûmê s’k’i vin de fâre. « Y è vré », k’dè dzivâ, ê folyètêê l’ manuskri, « kè sti grèla dè très d’èspri è d’figure kontinywe pâ dinse to l’lon d’l’uvra. Ên omo du XVIImo syéklyo, l’ôteur a volyu dabò montrâ d’son adrèssa ; apwé, pêdê l’réssi, è kâke vyèzho su d’lonzhe trète, son stilo patale bin pu naturèlamê è sinplyamê. Sêê doto, mé k’é demoure komon, grossî, inkorèk ! Idiotismos lonbâ in profujon, èsprèchons utilijè à tòr è à travé, gramére arbitréra, tins bankalos.Apwé, kâkez ornamês èspanyolos éparnyîs sêvre è lêvre ; apwé, s'k'y è pi, dyê lô momês l’pè tariblyos u l’pè patétikos du réssi, à tote léz okajons k’al avai d’kôzâ l’admirachon, u d’balyî à pêssâ ; dyê tô lô passazhos, to byê pèzâ, k’demandon bincho on bokon d’rétorika, mé onna rétorika seublâ, finna, d’bon go, nutron ôteur manke zhamé d’arfére lô mémos tòs d'feûrse kè dyê l’avan-propou. Aloo, akoblyêê, avoué onn’adrèssa admirâblya, lé kalitâ kontrére, al truve l’moyin d’étre tot aronmwé grossî è afèktâ, dyê onna méma pazhe, onna méma frâza, on mémo mo. Ityè, to è k’déklyamachons borsoflyé, konpozé à feûrsa d’soléssisme grossîs ; è parto, sta gôsheria prétincheuza, k’è l’propro déz ékris dè sti syéklyo dyê sti payi. Sartinnamê, y è pâ onna chûza à prézintâ à lô lèkteurs d’houai ; al son trô dégrochis, trô dégotâs dè sta sourta d’baranaizons. Y è éreu kè sta bona pinsâ m’sâsse venyuwà à l'intran dè sti fatalo travalyo ; è dè m’ê lavo lé man.»
Mé, kmè d’arfromo sti lédo kayé pè l’étramâ, d’itou fâtyà k’onn’istwéra tan bala dèvisse rèstâ onkor êkonyuwà ; kâr, km’istwéra (petétre k’y ê sarà âtramin pèr mô lèkteûrs), à mai, l’m’avai paru bala, kmè dè l’dyo, è mémo, fran bala. « Porèt-on pâ, d’pinsivou aloo, arprêdre unikamê l’séri d’fé, è rfére l’réssi ? » Pâ on-na objèkchon raiznâblya s’étêê prézintâ, mon parti fo prê dabor apré. È vaityà l’orijina dè sti travalyo, kè d’rakonto avoué on-n’inossinsa as granta kè mon lèvro è grou.
Mé kâkzons fés, sartine tradichons dépinté p’nutron-n ôteur, noz avô paru tan nové, tan bizâro, pèr pâ dire mé, k’avan d’yu kraire, noz in volyu intèrozhî kâkzonz témwins, è no no sin ptâ à farfolyé dyê lô mémwêros du tin, p’vérifyî se l’mondo marshive bin dinse à rli tin tyè. On-na tâla êkéta chachà tô nutro dotos : à to lô pas, no trovivô d’chûze pare, u mé fôrte onkor ; è (y è se kè no paru lè p’déssijif) noz in mémo artrovâ sartins parsonazhos, kè, ê-n èyêê avu zhamé kon-sanse in-nddyoo dè sti manuskri, no dotivô k’al issô vrémê ègzistâ. È s’è fô, no sitrin kâkzons dè sto témonyazhos pè provâ lé chûze kè l’lèkteur, à kôza d’leu bizarri, sarè byê pè tantâ d’trovâ à dromi dêpî.
Mé, piskè noz in arpeussâ, km’atrossa, la manyîre d’nutron-n ôteur, kinta manyîre no l’in no-mémo seustituâ ? Y è lé k’è la difikoltâ.
Rli ke, sêêz ê-n étre prèyà, s'méklye d’arfére l’uvra d’on-n âtro, s’èspoze à rêdre tot à fé kontyo d’la sin-na, è ê-n a, d’on-na sartin-na manyîre, l’obligachon : y è lé on-na réglya d’fé è d’drai, à lakinta no prétêdivô pâ éshapâ. P’no konformâ à sta réglya, no noz itô mémo propôzâ d’balyî ‘voué minussi lé raizon d’la fasson d’ékrire à lakinta no no sin tinyu ; è à sta fin, no sharshivô toltin, pêdê to st’uvra, à dèvenâ lé kritike possiblye è okajonèle, dyê l’êtêchon d’lé rfutâ tote par avanse. È ilé isse pâ étâ la difikoltâ ; apré, i fô lo dire ê-n omazho à la vèritâ, é s’prézintâ pâ on-na à nutron-n èspri, k’é yu mnyisse, ê mémo tin, on-na réponsa triyonfêta, dè rlè réponse don dè dyo pâ k’é rézolvon lé kèstyons, mé k’lé shanzhon. Sovê avwé, fassêê ê mnyî à lé man dou kritikos, no lé fassivô s’konbatre être lò ; u byê, léz ègzaminêê d’afon, è lé konfrontêê ‘voué atêchon, noz arvivô à dékovri è à montrâ ke, pèr opozé k’él sissô ê-n aparinse, l’tô tote doué d’on-na méma sourta, è nèssivô, l’on-na mè l’âtra, d’l’êdifèrinse à lô fés è à lô prinsipos su lôkâlo l’émo dèvai s’fondâ ; è, léz èyê pté aronmwé, à leu gran sorpraiza, nos lé mandivô vyà aronwé. È zhamé ôteur isse provo asse klyâremê k’al avai byê travalyà.
Mé kai ! Kmè noz itô prèsto à rassinblyâ tote léz objèkchon, è leu réponse, pèr lé prézintâ voué on bokon d’ôdro, mizérikòrda ! noz in vyu k’noz alivô fére on lèvro. È, l’èyê vyu, noz in prèfèrâ léssî de koûtyé st’idé, p’douè raizon, kè l’lèkteur trovron sartin-namê bone ; la promîre, k’on lèvro êployà à ê justifyî on-n atrô, è pè dsu, la fasson d’on-n âtro, porè paraitre bétye ; è la doujéma, k’rapoo à lô lévro, y è byê preu d’yon pèr kou, kan al è pâ rabyô.

SHAPITRE I


Sti bré du lé d’Como, kè vire vè l’mizhòr être douè shêne sêê arè d’montanye, tot ê golfos è ê crike, selon léz avanchà u rintrêê d’leu relief, ê vin à s’artréssi kâzi d’on sol kou, è à prêdre kour è fassa dè flyeûvo, être on promontwê, à man draita, è on-na lârzha kûta d’l’âtro boor ; è l’pon, kè rliye ê stoz êdrai lé douèz rive, fâ onko myò paraitre u jû sta transformachon, markêê lè pwê yeu l’lé dékontinoue, è yeu l’Adda rprê son kour, pè rprêdre apwé l’non d’lé, à l’êdré yeu sô boor, s'ékartêê de novyô, léssêê l’éga s’étêdre è s’atardâ ê nové golfos è ê novale è crike. La kûta, formà du dépô de trai kro, déchin ê s'akotâ à douè montanye kontiguwè. Yona è dèta d’San-Martin, l’âtra, l’ Resegone, à la lonbârda, non k’èl tin d’on-na d’séri d’sonzhon kè s’suivon ê fila, è kè la fon vrémê rsinblyâ à on-na réssa ; dè seûrta k’u promî kou d'jû, porvu k’on la vèyéze d’fassa, kmè, par ègzinplyo, du hyô dé moralye d’Milan kè guéton u noo, y è nyon kè la distingue pâ astou à sta mârka, parmi sta longa è vâsta shêne, d’léz âtre montanye à lô non mé sonbro è à lé feûrme mé répêduwè. On bon bokon de sta kuta monte d’aboo ên avènyeu kontinuwà, poué lè s’divize ê kré è ê konbe, ê parai è ê lanshe, solan l’sharpêta d’douè montanye, è l’uvrajo d’léz égue. Son boor èstrémo, skultâ p’l’êboushura d’lé meûrzhe, è pè parlâ dinse k’paralye è pîre ; l’résto, shan è mnyè, tramâ d’bor è d’velazho, d’maizon ; chè è lé, dè bwè kè s’prolonzhon juskè su la montanye. Lecco, k’è la principala dè sto bor, è kè balye son non à sti tèrritwéro, s’étê non lwin du pon, su la riva du lé ; al s’retrove mémo ê partyà dyê l’lé, kan sti darî vin à grossi. Y è hwair on grou bor, kè prê l’shemin d’sè mwâ ê vèla. À rli tin tyè yeu se passiron lô fé kè nos êtrèprènyin d’rakontâ, sti bor, dézhà konsidèrâblyo, étai ê plu on-na forterèssa, è avai donk l’onò de lozhî on komandan, è l’avintazho de possèdâ onna garnizon konstanta de seudâr èspanyolo, kè aprènyivô la modèsti à lé flyè è à lé fène du payi, karèssivô dè tê z ê tin léz épôle de kâk’ mari u pâre d’familye, è, à la fin du shôtin, mankivô zhamé d’sè répêdre dyê lô mnyôblyo, pr éklyarsi lé grape, è solazhî dinse la fatiga d’lô vindindyeu. Dè l'on-n à l'âtro dè sto bors, d’lé châr à lé rive, d’on kré à l’âtro, korivô, è koron onkor, d’rote è dè shmin pluz u mwin ê pêta u plya ; êkéchà, d'momê, è km’ êtarâ intre dou meur, d’yeu vo dékovrî ê lèvêê lô ju k’on bokon d’sé è kâk sonzhon ; é s'arlîvon lwin on pyo mé lwin ê platefeûrme, è d’yeu la vywà s’êvole vè d’perspèktive vâste, mé toltin riche è toltin nuve, slon kè lô difrin kou d’ju dominézon pluz u mwin l’vasto téâtro alêtò, è k’tâlo u tâlo bokon s'alonzhéze u s’abrèzhéze, aparèsséze u disparèsséze tor à tò. D'ityè on dékovre on bokon, d’ilé on âtro, d’mé lwin onna longa étêdwà dè sti lârzho è varyà mirwê d’l’éga ; lé par chè, frumo tot u bè u petou pardu ê-n on gropo, ê-n on êzharnamê d’montanye, pwé petyout à petyou s’élarzhêê tozho pè être d’âtre montanye kè s’déplôyon yo-n' apré l'âtra u kou d'jû, è kè l’éga rêmande à l'êvé, avoué lô velazho puzo su la riva ; lêvé, bré d’flyeûvo/byâla, pwé lé, pwé flyeûvo onkor, kè va se pêrdre ê trafolamê rluizê être lô mon kè l’akonpanyon, è kè, dékrèssêê petyout à petyou, von kâzi se pêrdre leu-mémo à l’orizon. . L’êdrai d’yeu vo kontinplyâ sto spèktâklo varyà è lui-mémo spèktâklo d'to
lô koûté. L’mon, don vo parkorî lô flyan, déploye in-ndamo d’vo, utò d’vo, sô sonzhon è sé pête, séparâ, difèrin, shanzhê pè parlâ dinse à shâk pa ; s’uvraisson è se dévlopon ê shêna la silouèta dè s’kè vos avai paru d'abòr on seulo sonzhon ; s’révèle kmè on fin sonzhon s’don pwéto vo vz itâ fé on-n'idé su la dérupa. È l’karaktéro agréyâblo è ko-nsê de stè pête modère agréâblyamê s’k’é pu y avai d’sôvazho, è réhôsse d'utan myò la byôtâ d’léz âtre vywe.

Y è pè yon dè sto shemin kè s'ê rèmnyive to plyan plyan d’sa promènâda, v’sa maizon, la vépèrnâ du 7 d’novinbro d’l’an 1628, don Abbondio, êkorâ d’yon d’lô velazho indikâ pè hyô. Ni l’non dè sti velazho, ni l’orijina du parsonazho se trovon dyê l’manuskri, ni alyeu. Al lizive trankilamê son brèvyéro ; dé kou, être dou sarmo, al l’arfromâve, y léssêê kmè mârka l’indèkso d’sa man draita ; pwé, mètêê sta man dyê l’âtra, dari sèz érin, é kontinwâve son shemin, la vywa à têra, rpeussêê du pî vè l’mourè lô kalyò kè fassivô kotâ su l’shemin ; pwé é rlèvâve la téta, shanpâve plyan lô ju alêtò, fiksâve su l’porchon d’on mon yeu la lemîre du sèlwà dézhà disparu, s’abadêê être lô sonzhon du mon ê fassa, sè shanzivô chè è lé su lô relief, ê lârzho pan purpro inégalo. Pwé, èyêê ruvêê son brèvyéro, è réssitâ on âtro passazho, al arive à on kontòr du shemin, yeu al avai tozho l’abituda d’lèvâ lô ju du lîvro, è d’guétâ devan lui ; y è s’k’al fè sti zhòr-tyè éto. Passêê sti kontòr, l’shemin alâve to drai, onna swassantin-na d’pa, petétre, pwé s’partazhive ê douè vyon-nè, ê feûrma d’Y. La branshe dè draita, s'lèvêê hyô à flyan d’montanye, mènâve à la kura. L’âtra déchêdive dyê l’valo jusk’à one meûrzhe ; è dsé, l’mourè arvâve k’à la hansha du promnò. Yeu é sè rtrovivô, lô mourè d’lé douè vyon-nè, ptou kè dè formâ on anglo, s’rassinblyivô à ona petyouta shapala, su lakinta itô pinte sartinne feûrme lonzhe, sarpantinne, kè s’shamnivô ê pwinta, è kè, dyê l’êtêchon d’l’artisto, kmè à lô ju d’lé zhéé du vèznazho, raprézintivô dè flame ; è suivêê ste flame, d’âtre feûrme, inpossiblye à dépintâ, raprézintivô dèz âme du porgatwéro : âme è flame, kolòr d’karon, su on fon gri-brun, ékâlyà chè è lé. L’êkorâ, passà l’kontòr è mènêê lô ju mè sn abituda su la shapala, vè kâkèrê à lakint’é s’atindive pâ, è k’al arè pâ volu vai. Douz omo se tnyivô, fassa à fassa, à la krwà, pè parlâ dinse, d’lé douè vyon-nè : yon à kavalye su l’mourè lè p’ba, shanba pêdêta inddyoo, l’pî d’l’âtra posâ p'têra ; son konpanyon, dinpî, akotâ à l’âtro mourè, lô bré krouèjà su l’pètro. Leuz abi, leu poo, è s’kè, d’l’êdrai yeu tai parvenu nutron êkorâ, povô s’distingâ d’leu fasson, léchévo pwê d’doto kant à leu kondichon. Al avô tô dou utòr d’la téta on rétikulo vêr kè lé rtonbâve su lè bré gôshe, s’finissive p’r on grou aglan, è d’yeu lé sortèssive, su lè fron, onna éneûrma kata ; d’lonzhe mostâshe à lé pwintes rlèvè ; on sinturon d’kwér luijin, yeu dou pistolè tnyivô ; onna petyouta keûrna à peudra ê seutwâ su l’pètro ; l’manzho d’on koutalè kè sortive d’onna fata d’leu ba inplyo è bouflant ; onna longa épé, à l’inpôzêta gârda azhorâ ornâ d’fôlye d’kwivro ê manîre d’chifro, astikâ è brilyante. U promî kou d’jû, é s’fassivô konyaitre kmè d’parsone kè apartnyivô à l’èspéssa d’lô « brâvo ».
St’èspéssa, hwair konplyètamê disparuwà, itai aloo l’mé prospéra ê Lonbardi, è dézhà byê anchinna. Pèr kè n’ên arè pâ yona idé, vaitchà kâke fragmints otantiko kè poron ê balyé yona sufizêta, d’sô principalo karaktéro, d’lôz èfoo fé p’l’amortâr, è d’sa vigoussa è sorabondêta vitalitâ.
Dai l’8 avri d’l’an 1583, l’illustrissimo è fameûzissimo sènyeur don Shârlo d’Aragon, prinso d’Castelvetrano, du d’Terranuova, marki d’Avola, kontyo d’Burgeto, gran amiralo è gran konnétablyo d’Sicilya, govarnò d’Milan è kapiténo zhènèralo d’Sa Majèstâ Katolika ê-n Itali, plyin-namê ransènyà d’intolérabla mizéra yeu a vivu è vi tozho sta vèla d’Milan, pè l’fé d’lô brâvo è d’lô gu fâ publiyî on ban kontro chô. É déklâre è définyai, kè son konprê dyê sti ban, è daivon étre tinyu pè brâvo è gu, tô slo kè, sai étranzhî, sai du payi, on pwê d’profèchon, u, ê-n èyêê yona, l’ègzarson pâ... mé sêê rchaivre d’gazho, u byê ê rchèvêê, s'atashon à kâk kavalyé u zhintiyomo, ofissî u marshan, pè l’balyé épanda è sarvicho, è, ê vré, kmè on pu l’supôzâ, fére pè par lé dè traknâ à âtro... A tote stè zhêê, lèdè sènyeur balye l’òrdro k’u térmo d’si zhòr, é débarasson l’payi d’leu prézinse, à pinna d’galéra p’chô kè balyon on mâ de shin ; è é konfère à tôt ofissî d’justisse lô povai lô pè bizarmê étêdu è ilimitâ pè kè sti òrdro sai obè-i.
Mé on an pè tâ, l’ 12 avri, sti mémo sènyeur, s’aparchèvêê kè sta vèla è kan mémo plyinna onkor dè sto bravo, rèmnyu yu vivre kmè avan sêêz avai rê shandyà à leu abituda, ni kè l’nonbro ên aye dimin-wâ, publiye on âtro édi, onkor mé rmarkâblyo pè sa rigò, yeu é prèskri, être âtro artiklyo, kè tot omo tan dè sta vèla k’étranzhî, dont é sarà établyi, pè dou témonyazho, k’al è tinyu pè bravo, u dinse nomâ, kan mémo é sarè pouê sartin k’al èyéze komètu kâke krimo... pè sta soltà réputachon dè bravo è sêê k’é saye demandâ d’âtro snyo, porà étre mètu à la strapada è à la jin-na, pè prossè d’êkéta ; è, onko k’al aye pâ avwâ yon déli, sarà êmandâ à le galére, p’yon tin fikso à traiz an, è pè soltà réputachon è l’solè nom dè bravo, kmè y è étâ dè pe hyôt. To chô, è l’rèstan, k’é no fô pâ ptâ tyè, p’la raizon kè Son Eksèlanse è déssidâ à s’fére awire d’tô.
A awire dè propou mnyêê d’on tâlo sènyeur, sè vigousso è s’déssidâ, è assoûrti d’tâlo ôdro, no sarô byê tantâ dè kraire k’à leu seulo ékô, to lô bravo èyézon disparu pè d’bon. Mé l’témonyazho d’on âtro sènyeur, non mwin dotâ d’povai è d’titro, noz oblijî à pêssâ to l’kontréro. Chô è dè l’illustrissimo é fameûzissimo sènyeur Juan Fernandez di Velasco, konnétablyo d’Kastilla, kamérî prinsipalo d’Sa Majèstâ, du d’la vèla dè Frias, kontyo dè Haro é d’Castelnovo, sènyeur d’la maizon d’Velasco, é dè rla d’lô sat Infants d’Lara, govarnò d’l’Étà d’Milan, etc. L’5 jwê d’l’an 1593, plyin-namê ransènyà lui avwé, d’to lô damazho é ruine kè kôzon lô bravo é lô gu, é d’lôz èfè dézâstreu d’tâla seûrta dè zhêê à l'êkontro du byê publiko, é u mépri d’la justisse, lé balye l’oodro, lui éto, d’waidâ l’payi u térmo d’si zhòr, arprènyêê à kâkèrê pré lé méme dispozichon é lé méme mnasse kè son prédécesseu. Lè 23 mé d’l’an 1598, onkor, informâ, nan sêê on mwé dè déplyézi ê son âma, kè vâ krèssêê tozho pè ê sta vèla é ê sti Étà l’nonbro d’tâlo zhêê (tozho lô bravo é lô gu), é kè, d’zhòr kmè d’né, on awi parlâ, d’leu fé, kè de blyèssure mzanté, d’omicido, é d’raapine, é d’tote seûrte d’âtro krimo, k’al éfèktuon d’utan mé éjamê, k’é son achurâ d’étre édâ d’leu chèfo é d’leu fôteu, é prèskri on kou d'plyè lô mémo remédo, k’al ogminte onkor la dôza, kmè on ê-n uze p’lé maladi akaryâtre.
Kè shâkon donk, é konklyu, se garde parfètamê de dézobèhi u mwindro artiklyo du prézê édi ; paskè nanpâ k’éprovâ la klyémanse d’Son Eksèlanse, al ê konyêtrà petou la rigò é l’ira ; ... Son Eksèlanse étêê rézoluwà é détarminâ à s’kè la prézêta saye l’dari é l’pè nèto avartismê.
Mé l’illustrissimo è fameûzissimo sènyeur don Pietro Enriquez d’Acevedo, kontyo d’Fuentes, kapiténo, é govarnò d’l’Étà d’Milan, vè pâ lé chuze dinse : é pè d’boune raizon. Plyin-namê ransènyà d’la mizéra yeu son rédui sta vèla é sti Étà p’l’èfè d’lô bravo kè y abondon, é rézolu d’ê-n arashâ totalmê ona granna ass’ nuiziblya, é publiye, l’5 déssinbro 1600, on noval édi, to plê lui toparî d’lé mnasse lé pè dure, voué l’farmo propou k’ê tota rigò, é sêê léssî yon èspwâr d’rémichon, l’sayon ê to pwin realijè.
É fô kraire portan k’é yu ptà pâ tote la bona volontâ k’é savai êployî à manigansî é à soscitâ d’ènmi à l'êkontro d’son gran ènmi l’rai dè Franse Henri IV, pwiske l’istwéra atèste, à st’égâr, km’é russai à armâr kontro sti rai l’du d’Savwé, à koui é fè pêrdre mé d’yona véla ; km’é russai à fére konplyotâ kontro lui l’du d’Biron, k’ê pardi sa téta. Mé, pè s’k’è dè sta gran.na tan danzhereûza d’lô bravo, y è sartin k’èl zharnâve onkor, l’22 sèptinbro d’l’an 1612. Sti zhòr tyè, l’illustrissimo e fameûzissimo sènyeur don Giovanni d’Mendozza, marki d’la Hynojosa, zhintiyomo dè, etc., govarnò, etc., pinsà byê sèryeûzamê à l’arashâ, lui toparî. A st’èfè, é mandà à Pandolfe é Marko-Tulle Malatesti, inprimeu d’la Shanbra du rai, l’édi abitualo, amélyorâ é ogmintâ, p’kè l’inprimissô, pr èstarminâ lô bravo. Mé rlo-zitye on vivu preu pè rchaivre, l’24 déssinbro d’lan 1618, lô mémo kou, é pe foo onkor, d’la pâr de l’illustrissimo é fameûzissimo sènyeur don Gomez Suarez de Figueroa, du d’Feria, etc., govarnò, etc. Mé al ê son pâ moo nan plyè, pwiske l’illustrissimo é fameûzissimo sènyeur, l’sènyeur Gonzalo Fernandez d’Cordova, dzo l’govarnamê dukinto se passâve la promènâda dè nutron don Abbondio, s’tai trovâ feurcho à rkorijî é à rpubliyî l’abitualo édi kontro lô bravo l’5 oktôbro 1627 ; s’t-à-dire yon an, yon mai é dou zhò dvan lô mémorâblyo évènamê k’no raportin.
É é fo pâ l’darî dè stoz édi. Mé no krèyin pâ dèvai fâre mêchon d’lô suivê, pask’é dépasson l’tin dè nutron istwéra. Nos ê sinyalrin lamê yon, du 13 fèvrî d’l’an 1632, dyê lokinto l’illustrissimo é fameûzissimo sènyeur du d’Feria, pè l’sékon kou govarnò, nos avize kè lô pe gran krimo mnyon dè rlo k’on apale lô bravo. S’kè sufi à noz achurâr, k’u tin kè noz ôkupe, y avai onko yore dè bravo. Kant à lô dou dékrizu pe hyô, k’é sissô lé pr atêdre kâkyon tai chuza trô klyâra ; mé s’kè fè sorto d’môvé san à don Abbondio, fo d’étre oblijî d’s’avizî, à sartin d’leu jésto, kè s’tai lui k’on atêdîve. A sa vywà, é s’tô dyêtsâ ê lèvêê la téta, voué on mouvmê kè montrâve k’al avô dè tô douz ê mémo tin : “Y è lui.” Rli kè tai à kavalye sè tai lvâ, ramnê sa shanba su l’shemin, tindi kè l’âtro sè détashive du mur ; é tô dou mnyivô u son rankontro. L’êkorâ, tnyêê tozhor devan sai son brèvyéro, kmè s’é lizive, guétâve pèdsu, p’rèpèrâ leu jésto ; è lé vèyêê mnyî vrémê à son rankontro, é fo atakâ, to d’on kou, d’mil idé.
D’abò é mzantâve sè, être lô bravo è lui, y arè pwê kâke sortyà à draita u à gôshe ; è é sè sovnin astou kè non.

Revenir en haut Aller en bas
Sablelon
Tojhor la gola uvèrta
Tojhor la gola uvèrta
Sablelon


Masculin Nombre de messages : 62
Age : 37
Vellâjo/Lieu : Meux, Wallonie
Lengoua : francês, ina brèza de wallon, italyin, de neerlandês, d'anglês, latin
Date d'inscription : 31/05/2008

Lô fyanchàs Empty
MessageSujet: Re: Lô fyanchàs   Lô fyanchàs EmptyDim 15 Nov 2009 - 1:19

Citation :
Al ègzaminà rapido sa konduita p’vai s’al avia pétyà kontro kâke grou, kontro kâke vanjeur ; Mé, u mêtê mémo dè son troblyo, l’témonyazho konsolê d’sa konchinse lo rachurâve tan sai pu ; lô bravo spêdê s'raproshivo , lo fiksê. É forà l’indèkso è l’dai du mêtê d’la man gôshe dyê son kolè, kmè pè l’rajustâ ; è, ptêê lô dou dai tot utòr d’son kou, é vrive la téta ê-n ari, ê teûrdêê la boshe, è guétâve du flan du jû, asse lwin k’é lo povai, sé kâkyon d’âtro arvâve pâ su l’shemin ; mè é vè nyon. É shanpà on ju pèdsu l’murè, dyê lô shan : nyon ; on âtro ju, pe prudê, su l’shemin devan lui : nyon toparî, kè lô dou bravô. Ké fâre ? S’rêtornâ ? Y ê tai plyê tin. Se sôvâ à tote shanbe ? Y isse étâ lé lire : « Porsuivî-mè », u pi. Pouêê pâ èskivâ l’danzhî, é koro u dvan, sto momê d’bèrlan lui dèmnyivô sè pin-niblyo, k’é dézirâve plyê k’léz abrèzhî. É shanzà donk l’pa, réssità on vèrsè to grou, s’konpozà on vizazho sè markâ d’trankilitâ è d’bona grâssa k’é lo pu ; feûrsà pr aprèstâ on sorire ; è kan é se truvà ê fassa dè lô dou galant omo, é se dza ê lui-mémo : « Noz yu vaityà ! » è s’arétà su sô dou pî. « Monchu l’kuré », lo dza yon parmi leu, ê lo plantêê sô ju ê plyê vizazho. « Kai tou kè dè pwê p’ vo sarvi ? » fè astou don Abbondio, lvêê lô sin-no d’son brèvyéro, kè l’réste grant uvêê dyê le man kmè su on pupitro.
« Voz î l’êtêchon », kontinywà l’âtro avoué l’êê mnassêê è éro d’kè sorprê on infèryeu pré dè fére on-na sèlèratèssa, « voz î l’êtêchon dè maryâ deman Renzo Tramaglino è Lucia Mondella !
- s’ t-à-dire... », répondi l’kuré d’on-na vwé grevolinta, « s’ t-à-dire... ... sto monchu son zhêê du mondo, è sâvon byê kmè von stè seûrte d’afére. L’pouro kuré nê pu pâ mé. É fon leu tripotâjo être leu, è poué... è poué..., é mnyon no trovâ, km’é vrô u kontwâ toshî d’arzhin. È no..., no sin lô sarvitò dè tô.
- Byê », lo dza lè bravo, à l’orlyo, mé d’on ton solanèlo dè kmindmê, « sti maryazho dai pâ s’fére, ni deman, ni zhamé.
- Mé, méchu », répondi don Abbondio, d’la vwé adeufa è brâva d’kè vu ptâ dyê la téta d’on inpachê. « Mé, méchu, volî vo balyî la pin-na dè vo ptâ à ma plyafe... Sè rli tnyive k’à mai... Vo vèyî byê kè rli m’rêplyêtrà pâ lé fate...
- Y è bon », kopà lè bravo. « Sè la chûza dèvai se déssidâ pè d’bavardazho, vo finyêtrâ byê p’no tortlyé. Mé no savin rê, è no volin rê savai de plyè. On omo avarti... Vo no konprènyî...
- Mé, sto méchu son trô justo, trô raiznâblyo, pè...
- Mé, mé... », kopà sti kou l’âtro konpanyon, kè avai ponko parlà, « mé l’maryazho se f’rà pâ, u... », è ityè, on bô blyasfèmo, « u byê rli kè lo f’ra porà pâ s’ê rpyaitre, pask’al ên arà pâ lamê l’tin, è... », on âtro blasfèmo.
« Kaiztè, kaiztè ! » repri lè promî orateu ; « monchu l’kuré è on omo kè sâ son mondo, è no sin d’galant omo, kè lo ê vûlon pâ, porvu k’é saye raiznâblyo. Monchu l’kuré, l’illustrissimo sènyeur don Rodrigue, nutron métre, vo fâ sô konplyimê. »
Sti non fo, dyê l’èspri du kuré, kmè, u pe grou d’on orazho nokturno, on élyeudo k’ilumine on momê è konfujemê lé chuze d’alêtò, è akrai l’épovinta. É s'klyanshi, kmè p’instin, profondamê, é dza « Sè vo pwéze m’avansî l'idé...
- Oh ! voz avansî ona chuza, à vos, kè savi l’latin! » kopà onko mé lè bravo, avoué on rire yeu y avai atan d’bassèssa kè d’môvéztâ. « A vo d’zhoyî. È surto, léssî pâ éshapâ on mo su st’avi kè no voz in balyà p’vutron byê; apré âtramê... Hem, é sarè kmè sè vo fassivâ sti maryazho. Alon ! Kè volî vo k’on dzéze ê vutron non, à l’illustrissimo sènyeur don Rodrigue ?
- Mô rèspè.
- Èsplyikâ-vo myò !
- ... dispozâ... dispozâ tozhor à awire. » È é savai pâ lui-mémo, ê proférêê stè parole, s’é fassai ona promèssa u on konplyimê. Lô bravo lè priron, u firon sêblyan d’lè prêdre, u sanso l’pe sèryeû/
« Fran bin. È Bona né, mèssire! » dza yon parmi leu, ê modêê avoué son konpanyon. Don Abbondio, kè, on momê avan, arè byê balyà yon d’sô ju p’léz évitâ, isse âmâ, adan prolonzhî la konvarsachon è lô porparlâ. « Méchu... », kminchà-ti, ê rfromêê son lèvro être sé man ; mé lô bravo, sêê lo akordâ ôdyansa, priron lè shemin p’yeu al tai lui-mémo mnyu, è vriron lô talon, ên êtonêê yona dè stè shanfon, k’y è myò d’pâ rproduire. L’pouro kuré réstà on momê l'grwin grant uvêê, kmè dzo on shârmo ; pwé é pri chô d’lô dou shemin kè mènâve à la kura, ptêê à gran pêna ona shanba dvan l’âtra, tan l’lo sinblyivô goubye. Kant à son étà intèryeur, on lo konprêdrà myò, kan noz arin parlà on bokon d’son naturèlo, è d’ô tin yeu é lo avai étâ balyà d’vivre.
Don Abbondio (l’lèkteur s’ên è dézhà rêdu kontyo) tai pâ né voué on keûr d’lèyon. Mé, dai sé pe têdre annâye, al avai dyu konprêdre k’la pire d’lé condichon, ê rle saizon tyè, tai slè d’ona bétye sin grife è dêê, è kè spêdê sè chêtisse pâ d’inklinachon à s’fére dévorâ. La feûrsa légala protèzhive pâ du to l’omo trankilo, inofansifo, è sêê moyin d’fâre peur à lôz âtro. Nan k’é mankisse d’lwé è d’pêne kontro lé violanse privâ. D’lwé, y ê plyovive ; lô déli tô énumèrâ, è détalyà, voué ona prolixità finna ; lé pêne, folemê démèzre, è kmè se chô sufizive pâ, ogmintâblye, kâzi ê shâk ka, à l’arbitréro du majistrà lui-mémo è d’sêêz executòr ; lé prossèdure itô konchuwè drai p’libèrâ l’jujo d’to s’kè arè poui l’êbaraché pè prononsî ona kondanachon : lôz èstrè d’lôz édi k’noz in balyà pe hyô ê son on kor éshantèyon, mé fidèlo. Mâgrâ to rli, è mémo, ê granta partyà, à kôza d’to rli, stoz édi, rpubliyà è ranforchyà d’govarnò ê govarnò, sarvaissivô k’à témonyî, d’on ton ponpeu, d’l’inkapassitâ d’leuz ôteur ; u byê, s’é balyivô kâk èfè imédia, y ètai sorto rli d’apondre on mwé d’vèksachon à rlè k’lô passifiko è lô fèblyo sofrèssivô dézhà d’la man d’lô fôteu d’troblyo, è d’akraitre la violense è lé konbine de sto darî. L’inponità tai organiza, è avai d’rassine k’lôz édi toshivô pâ, u povô pâ ébranlâ. Talô itô lôz azilo, talô lô privilézho d’sartin-nes klyasse, ê partyà rkonyu d’la feûrsa légala, ê partyà tolèrâ dyê on silinso d’ira, u byê kontèstâ pè d’inutile protestachons, mé sotnyà ên èfè è défêdu pè stè klyasse, avoué on zélo intèrèchà, è la jalozi du pwê d’onò. Ôr st’inponità mènachà è ataka, mé pâ détruizouà p’lôz édi, dèvai bincho, à shâk mnassa, à shâk ataka, déployî d’novyôz èfoo è d’novale êvinchon pè s’garanti. Y è byê s’k’arvâve ên èfè ; è on kou ke parèssivô lôz édi dèstino à réprimâ lô brutalo, rlo-zitye sharshivô, parmi la vré feûrsa don al avô, d’novyô moyin ply’oportuno p’kontinywâ à fâre s’kè lôz édi volô défêdre. Stôz édi povô fôr byê ankoblâ à shâk kanbâ è brutalizî l’omo débonéro, s’al tai sêê feûrsa propra u sêê protèkchon ; paskè p’avai tot on shakon pré d’la man, pè prémnyi u po-ni to déli, al ptivô u pa to mouvmê d’lô partikulyé, à l’abitréro d’ègzékutò d’tote seûrte.


Dernière édition par Sablelon le Dim 20 Déc 2009 - 16:09, édité 7 fois
Revenir en haut Aller en bas
Louka81
Arpitaniste forcené
Arpitaniste forcené
Louka81


Masculin Nombre de messages : 426
Age : 43
Vellâjo/Lieu : Envers de la Vâlâye d'Aoutha
Lengoua : Arpitan
Date d'inscription : 08/01/2008

Lô fyanchàs Empty
MessageSujet: Re: Lô fyanchàs   Lô fyanchàs EmptyDim 15 Nov 2009 - 17:31

Ceta chousa m'adone les ècoles supèriores... Bad)
Revenir en haut Aller en bas
turini
Membro tot fol
Membro tot fol



Masculin Nombre de messages : 298
Vellâjo/Lieu : Enneci
Date d'inscription : 26/07/2005

Lô fyanchàs Empty
MessageSujet: Re: Lô fyanchàs   Lô fyanchàs EmptyDim 15 Nov 2009 - 20:42

l'est franc pas èsiê de lière de tèxtos longs diens la grafia de Confllans, o fôt prononciér diens sa tèta, et on se malfite ben vito.

Tot-un, bravô Sablelon por l'ôvra de traduccion.
Revenir en haut Aller en bas
fungo
Tojhor la gola uvèrta
Tojhor la gola uvèrta



Nombre de messages : 112
Date d'inscription : 23/09/2008

Lô fyanchàs Empty
MessageSujet: Re: Lô fyanchàs   Lô fyanchàs EmptyLun 16 Nov 2009 - 0:38

"Mas se u contrèro on avêt reussi a vos ennoyér, crèyéd qu'on l'at pas fêt èxprès."

Dèrriére frase des "Promessi sposi", en arpitan ORB, que pôt sèrvir coment èxcusa asse-ben a ceta translacion (Je vouel pas criticar, ma che rompicapo! confused)
Revenir en haut Aller en bas
Contenu sponsorisé





Lô fyanchàs Empty
MessageSujet: Re: Lô fyanchàs   Lô fyanchàs Empty

Revenir en haut Aller en bas
 
Lô fyanchàs
Revenir en haut 
Page 1 sur 1

Permission de ce forum:Vous ne pouvez pas répondre aux sujets dans ce forum
Le Forum des Arpitans :: :: CAFÉ ARPITAN :: La lengoua arpitanna-
Sauter vers: